Skola.Obnova.sk


.... eMail formulr (mailForm) Mapa webu (sitemap) Tlai strnku (print)



....Obnova.sk

...

Banská Štiavnica


1999, Banská Štiavnica z Dolnej Ružovej ulice. Foto: Michal Hrčka

Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri roku 1993 sa Banskej Štiavnici dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V historickom jadre mesta - mestskej pamiatkovej rezervácii je 360 objektov umelecko - historických pamiatok. Dejiny mesta sa najneskôr začali písať od roku 1238, kedy boli udelené Banskej Štiavnici privilégia kráľovského mesta.História Banskej Štiavnice je od vzniku mesta úzko spätá s baníctvom o čom svedčí jej erb, kde je na modrom štíte zobrazené strieborné opevnenie a zlaté banské nástroje, ktorý sa zachoval na najstaršej mestskej pečati Uhorska z roku 1275. Banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra od 13. až do konca 18. storočia bol v niektorých obdobiach najproduktívnejším zo všetkých banských revírov v Európe a aj v ťažbe zlata patril k najvýznamnejším producentom.

Medzi architektonické skvosty mesta patria sakrálne stavby, ktoré vyrážajú dych svojou krásou a precíznou prácou starých majstrov.Významným medzníkom v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762. Práve vďaka jej študentom sa zachovala najrázovitejšia a súčasne najpôsobivejšia tradícia Banskej Štiavnice - SALAMANDER. Je to svojrázny sprievod mestom v dobových kostýmoch, presýtený atmosférou zašlých slávnych čias, ktorý sa koná každoročne začiatkom septembra.

Do polovice 18. storočia bol v okolí Banskej Štiavnice vybudovaný jedinečný banský vodohospodársky systém pozostávajúci zo 60 vodných nádrží - tajchov, ktoré sú v súčasnosti vyhľadávanými strediskami letných dovoleniek. Tieto jazerá sú včlenené do malebnej hornatej prírody Štiavnických vrchov s najvyšším vrchom Sitnom /1009 m. n. m./, ktorý je opradený legendami, a z ktorého je krásny výhľad do celej kotliny.CHKO Štiavnické vrchy je popretkávaná náučnými chodníkmi, na ktorých možno obdivovať technické pamiatky /štôlne, povrchové dobývky/, ale hlavne prekrásnu flóru a faunu. V zimných mesiacoch sú k dispozícii upravené bežecké a zjazdové lyžiarske trate a vleky.


Banska Stiavnica na boku, 1998, foto: Michal Hrčka

Preslávila sa striebornov žilov ŠPITALER, ktorú pred storočiami obiavil na vrchu Glancenberg chudobný pastier kôz, s pomocov dvochjašteríc kt. mu ukázali cestu tím, že sa ligotali na slnku od zlata a striebra. Tieto jašterice súdoteraz symbolom mesta. Ťažba tohto mesta bola známa po celom svete aj v zámorí. Pracovali tu banícky experti ako: Helovci a S. Mikovíni.(podla neho sa vola aj naša škola SPŠ Samuela Mikovíniho, ale každý ju pozná pod menom Banícka) Bola to prva vysoká škola technického zamerania na svete. (1735) B.Š. bolo jedno z prvých miest v strednej Europe. Mestské práva dostala v roku 1238. Mestská pečať z roku 1275 je najstaršou pečaťou vyzdobenou banským náradím. V r. 1627 sa tu 1. x použil strelný prach na dobyvanie ložísk. B. Štiavnica bola 10. 12. 1993 zaradená na Listinu svetového kulturneho a prírodného dedičstva UNESCO

Na záver je potrebné dodať, že aj keď Banská Štiavnica nepatrí medzi sedem divov sveta, určite sa každému oplatí prísť obdivovať sedem divov Banskej Štiavnice.

Architektonické pamiatky

1. Námestie sv. Trojice, Súsošie sv. Trojice
Námestie sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny. Domy po stranách námestia sú honosné meštianske paláce, ktoré patrili bohatým mešťanom a banským podnikateľom. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice. Bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý morový stĺp bol neskôr prestavaný. Autorom súsošia je sochár Dionýz Stanetti. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky siedmich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov.

2. Klopačka
Je to dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.

3. Piargska brána
Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.

4. Kammerhof
Komorský dvor – Kammerhof je jedným z najväčších stavebných komplexov na území mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. Storočia. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Bolo v ňom sídlo banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska.

5. Starý zámok
Začiatkom 13.storočia bola postavená na výbežku vrchu Paradajz trojloďová románska bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode stála veža. V 15.storočí bol tento kostol Panny Márie aj s priľahlým cintorínom obohnaný múrom. V 40.rokoch 16.stor.bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná a tak vzniklo nádvorie hradu. Nasledovalo spevnenie obvodových múrov tým, že priestor medzi opernými piliermi bol vyplnený murivom. Kaplnka sv. Michala je ďalšou stavbou v komplexe Starého zámku. Táto románska rotundová budova sa skladá z dvoch častí, z nadzemnej a podzemnej. Nadzemná časť-karnárium- odtiaľ pochovávali telá zomrelých. Podzemná časť-ossarium- miesto, kam odkladali kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Zvyšky fresiek v kaplnke sú zo 14.stor. Povodne gotická hradná veža s podjazdom má teraz barokový vzhľad. Dostala ho po prestavbe v r.1777. Bašta nazývaná "Himmelreich" zo 14.stor. bola používaná ako väzenie a mučiareň.

6. Nový zámok
Už pri príchode do Banskej Štiavnice upúta návštevníkov jedna z najkrajších dominánt mesta Nový zámok. Biela renesančná pevnosť vypínajúca sa na vrchu Frauenberg /Dievčenský vrch/ bola postavená v r.1564-1571. Jej úlohou bolo chrániť mesto pred možným vpádom Turkov. . Pevnosť prešla prestavbou, ale dodnes sa nám zachovala ako šesťpodlažná stavba so štyrmi nárožnými baštami a strieľňami. Nový zámok má fortifikačný charakter. Pomenovanie Panenský alebo Dievčenský zámok je novšieho pôvodu a odvodzuje sa od názvu kopca, na ktorom je zámok postavený. Nový zámok slúžil aj neskôr ako pozorovateľňa. Z Nového zámku sa trúbením oznamovali obyvateľstvu štvrťhodiny a bitím na zvon celé hodiny.

7. Kalvária
Komplex sakrálnych stavieb citlivo umiestnených do prírodného prostredia tvorí jedinečnú ukážku súladu prírody a ľudského umu. Základný kameň pre stavbu Kalvárie bol položený 14.9.1744 a presne o sedem rokov, 17.9.1751 bola stavba dokončená. Stavba bola začatá z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera. Celý komplex pozostáva z 23 objektov, ktoré predstavujú skutočnú galériu výtvarných diel s liturgickým programom zastavení krížovej cesty.

8. Radnica
Pôvodne prízemný gotický dom zo 14.storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Začiatkom 16.storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18.storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 – 1788. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica.

9. Kostol sv. Kataríny
Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1443 – 1491. Má jednu loď zaklenutú hviezdicovou klenbou. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a význačných mešťanov. Slovenským sa tento kostol nazýva od r.1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.

10. Evanjelický kostol
Kostol postavil v r. 1794 – 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Thallhera. Nemá vežu, nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Kostol stavali podľa tolerančného patentu cisára Jozefa II. z roku 1781 o stavbe protestantských chrámov.

11. Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Pôvodne trojloďová románska bazilika z 30.rokov 13.storočia prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 – 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Nemeckým sa nazýval preto, že sa v ňom kázalo po nemecky.

12. Banícka a lesnícka akadémia
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. - naša škola


Banská Štiavnica 1996, foto: Michal Hrčka